BOḌIṄ MÃHÃ DINISẠ
(02 No̱be̱mbo̱r, 1865)
P. O. Boḍiṅ do̱ abo disạm kho̱n sat sạmud o̱n paro̱m Norway disạm reak̕ miť ạḍi kạṭic̕ so̱ho̱r Gajobhikre 02 Nobe̱mbo̱r, 1865 hilok̕ noa dhuṛi dhạrti reak̕ pạhil marsale ńe̱lleda. Boḍiṅ̇ sahebren do̱ miť kuṛi boehae tahẽ̱kana. Boḍiṅ ac̕ baba do̱ puthi to̱to̱lic̕e (Book Binder) tahẽ̱kana.
Boḍiṅ saheb do̱ ac̕e paṛhaok̕ bidạlrege, Santalko talareko kạmikan ako disạmren dho̱ro̱m gurukoak̕ moca kho̱n Ho̱ṛ ho̱po̱nko babo̱tre do̱e ańjo̱makať tahẽ̱gea. Cando Babawak̕ oka co̱ me̱njo̱ṅ, uni do̱ Ho̱ṛ ho̱po̱n oarko lạgiť Boḍiṅ sahebe bachaokedea. Lạiako; kathae, miť dhao Kerap saheb (L. O. Skrefsrud) o̱ko̱e do̱ abo disạmre Ho̱ṛko talareye kạmikan tahẽ̱, ako disạm, metak̕me Norwayte chuṭi bitạu lạgiťe se̱nakan tahẽ̱kana. Unre uni do̱ Boḍiṅ saheb sanamak̕ lạiade tayo̱me kuliledea, “Henda ya Pạul, e̱ṇḍe̱khan ceka Ho̱ṛko talare kạmie lạgiťem re̱be̱nkok̕a?” Unre Boḍiṅ sahebe jobableda, “Hẽ̱ da, apekoak̕ katha ańjo̱mte, ceka co̱ mo̱n-o̱nto̱r sanam do̱ Ho̱ṛko talare maṇḍrao baṛaekantińạ. Ho̱ṛmo̱te̱ťge no̱ṇḍe̱ menak̕a, bakhan iń do̱ onko talarege minạńa.” Kerap saheb uniak̕ ro̱ṛ ruạṛ ańjo̱mte ạḍie kusiena. Khaṭianae je darakan dinre unige nãhãk̕ ac̕ak̕ kạmi do̱e sambṛaotaea. Noṅka hudis baṛakate, uni do̱ Boḍiṅ saheb Bharo̱t disạm Ho̱ṛko talare kạmie lạgiť ho̱r-ḍahar sapṛao lạgiťe dhurạuena.
Ar miť dinok̕ 1889 sal reak̕ mucạť cando se̱c̕ sajen-sapṛaoen miť chaelak̕ koṛa, ume̱rtae do̱ 24 bo̱cho̱r, ac̕ak̕ jhola-jhampa go̱k̕kate dak̕ jahajrey sawarena. Uni koṛage baṅ ḍaṭ mo̱ṭ, e̱se̱l sapha, sõ̱ṛõ̱ko̱c̕ Boḍiṅ bạbu do̱! Timina din co̱ dak̕ jahajre sapho̱rkeť tayo̱m Iṅgle̱ṇḍ se̱c̕ lekate Bharo̱t disạm Kolkataye sẹṭe̱rena. o̱ṇḍe̱ kho̱n do̱ relgạḍi sap̕kate Rampurhaṭ tisạne phe̱ḍena. Ar Rampurhaṭ kho̱n 16 Jạnuạri, 1890 hilok̕ do̱ sagaṛte Benagaḍiại tiok̕keda. Lạiako kathae; daramdage jo̱khe̱n kạṭic̕-kạṭic̕ kuṛi gidrạ oka Ho̱ṛteko õ̱ṛhẽ̱-sereńade tahẽ̱ do̱ saname buj ńamkeda. Ar kathae; he̱c̕en dosar hilok̕ kho̱nge Ho̱ṛte galmak̕rao hõ̱e sạrdi se̱ṅge̱llena.
Boḍiṅ bạbu do̱ miť dhaote ạḍi lekan kạmie e̱ho̱p̕keda. Mo̱ṭ kathatem me̱nlekhan; uniak̕ mul kạmi do̱ pạrsi ar ona hõ̱ Santali babo̱t do̱ maraṅ kạmi tahẽ̱kantaea. Dinek dinte Santali pạrsire do̱ liṇḍạr are gạkhuṛ idiyena. Dho̱ro̱m guru lekate uni do̱ Santali pạrsite dho̱ro̱m puthikoe to̱rjo̱makeda. São so̱ṅge̱te Ho̱ṛ ho̱po̱nak̕ jo̱to̱ lekan le̱gcar-ạricạliko hõ̱ hạr samṭao lạgiť ho̱ṛkoe go̱ṛo̱ ocokeťkoa.
Lạiako kathae; Boḍiṅ saheb do̱ mimiť kạhni o̱no̱liạko lek leka ona reak̕ be̱rho̱n hõ̱e e̱maťko tahẽ̱kana. Aso̱kaete 13 hajar Santali sabad oka do̱ Kerap sahebe tumạlleť, ona do̱ Boḍiṅ sahebak̕ tire he̱c̕ena. Boḍiṅ saheb ṭhen kạmi do̱ aema tahẽ̱kana, me̱nkhan, o̱kte̱ reak̕ do̱ ạḍi anaṭ. E̱ntere hõ̱ Boḍiṅ saheb do̱ jo̱to̱ak̕ sahaokate pạrsi lahanti kạmire do̱e laha idiena.
Namjạdi Santal Hul tambhaoakan, un do̱ e̱ke̱n kichu sermage paro̱makan tahẽ̱kana. Ạḍi gạhir satalak̕ un o̱kte̱ reak̕ mạli halo̱t babo̱tbon kho̱nd ro̱nd lekhan, ekal noa do̱ sạrigea je un hạbic̕ hõ̱ Ho̱ṛ ho̱po̱nko do̱ purub-pạchimgebon tahẽ̱kana. Pạchmạ, Ḍhạuạ ar se̱ Moera Baṅgaliko do̱ Ho̱ṛ ho̱po̱nko e̱ṛe̱ lipuk̕leťkoa. Jạt reak̕ hewa do̱m okatekak̕a? Un hõ̱ nit lekage jage jo̱m-ńũ ar ḍuḍuk-ḍuḍuk e̱ne̱c̕-sereń chaḍa ar eṭak̕ khạṭuạge baṅ. Ho̱ṛ ho̱po̱n do̱ kuń ro̱ṭe̱ baragge. Noṅkan o̱kte̱re noko miso̱nạriko Ho̱ṛ talareko hijuk̕ do̱ Candoak̕ bho̱rdange. Hul dhara-dhạrige noko miso̱nạriko do̱ matko̱m ńũruk̕ leka Ho̱ṛ talareko ńũr ńamena.
Piọ Cẽ̱ṛẽ̱ do̱ Ho̱ṛ ho̱po̱nkoak̕ chaṭkare uḍạu mae uḍạu he̱c̕enge, me̱nkhan, oka rạṛtey sereń do̱ ạḍi maraṅ maha muskilrey paṛaoena. Santalko babo̱t reak̕ pạhil puthi - “An Introduction to the Santal Language” - Jeremia Philips o̱lak̕re Santali lạgiť do̱ Baṇgla haro̱p beoharakan tahẽ̱kana. No̱te̱ Deonạgri haro̱p hõ̱ hạtṛạu baṛalengea. Me̱nkhan, banar haro̱pge, metak̕me, Baṅgla ar Deonạgri haro̱p do̱ Santali lạgiť mungạ kaṭ sạbitena. Santali o̱l lạgiť miť ạḍi maraṅ muskilak̕ge hoyena. Cekaeam, ado̱m miso̱nạriko do̱ kathae, Santali o̱l lạgiť miť nirạ nãwã haro̱p hõ̱ sirjạu lạgiťko uṭu-cuṭu baṛalengea. Me̱nkhan, onkan pontha do̱ lelha reak̕ mucạťte̱ťko metawaťte, ona huṛmusti, bo̱be̱, lelha ar o̱bigyanik kạmi do̱ko tak dhamkada.
Un ma Ho̱ṛ ho̱po̱nko miť ho̱ṛ hõ̱ poṇḍ goḍare he̱nde̱ ho̱ṛe̱c̕ casok̕ko ma baṅko tahẽ̱kan. Cekaeam, miso̱nạriko do̱ se̱santire ona Roman/Lạṭin haro̱ptege Santali o̱l lạgiť jo̱to̱ ho̱ṛteko gulạṇḍ uric̕keda. Piọ Cẽ̱ṛẽ̱ abo tala dara hạbic̕ miso̱nạriko noa kạmi do̱ko laga lahawakať tahẽ̱gea. Me̱nkhan, lạikak̕ do̱ niạge je Boḍiṅ saheb do̱ Santali lạgiť oka Roman/Lạṭin haro̱p beoharok̕kan tahẽ̱, ona do̱ ạḍi batrao lak̕ are hulsiń sapha go̱ťkada.
Boḍiṅ babo̱tre hahaṛa do̱ niạge je Boḍiṅ saheb oka hilok̕ noa Ho̱ṛ disome le̱be̱ťkeť, e̱nhilok̕ kho̱n dhạrti bạgiak̕ dhạbic̕, uni do̱ Ho̱ṛ lạgiť tãhã Santali pạrsi lạgiťge ac̕ak̕ jibo̱ne atar giḍi go̱ťkada. Jãhãtinạk̕ge Kerap saheb do̱ Boḍiṅren gurui tahẽ̱kan, me̱nkhan ko̱ dintege unkin talare do̱ “Guru guṛ, cela cini” reak̕ sạgại so̱mpo̱k joṛaoena. Boḍiṅ saheb do̱ nase dintege Santaliren maraṅ gạkhuṛiại benaoena, me̱nkhan, ạḍi lekan digdhạko do̱ mo̱n-o̱nto̱rre he̱ḍe̱jo̱k̕tege tahẽ̱kana. Khange, subita baṅte, uni do̱ thoṛa ho̱ṛkoante Kolkata so̱ho̱re riṅgạuena. O̱ṇḍe̱ uni do̱ aṛaṅ (phonem) jãc lạgiť mimiť ho̱ṛkoak̕ ro̱ro̱ṛ jo̱khe̱nak̕ mocae phoṭo (x-ray) ocokeda. Noṅkate Boḍiṅ saheb do̱e khạṭi utạrana je moca kho̱n Santali reak̕ oka aṛaṅ do̱ oka ṭhen kho̱n bahe̱rok̕kana.
Lạikak̕ do̱ niạge je Boḍiṅ saheb do̱ e̱ke̱n 10 (ge̱l) serma bhitạrtege Santali pạrsiren e̱ke̱n masṭo̱ mo̱to̱ do̱ baṅ, bicko̱m, maha pạṇḍite benaoena. Sạbut me̱nte do̱ niạge je Boḍiṅ saheb do̱ 1899 salrege Ho̱ṛte o̱lak̕ pạhil puthie chapa so̱do̱rkeda - “KUKLI.” Inạkate dho̱ro̱m puthiko me̱nte “Mare Niạm”, “Nãwã Niạm” eman do̱ sanam Santaliteye to̱rjo̱ma cabakeda.
O̱ne̱bon baḍaekeť leka Boḍiṅ saheb do̱ oka lekabon ro̱ṛ, onkage o̱lren ạḍi maraṅ turphidare tahẽ̱kana. Me̱nkhan, un bidalren ḍher ho̱ṛ, nunak̕ hạbic̕ je ado̱m miso̱nạriko hõ̱ Boḍiṅak̕ ona Santali Pạrsi reak̕ Aṛaṅ ar Urgạn Go̱ṛho̱n (Santali Phonetics and Morphology) ạn-ạri bujhạu lạgiť do̱ o̱ko̱ege baṅko re̱be̱nlena. Boḍiṅ do̱ bujhạuako lạgiť ạḍie kurumuṭukeda je ro̱ṛ ar o̱lre do̱ noa leka begar menak̕a - ul bele : hoṛo ge̱le̱; sereń kuṛi : re̱re̱ń rak̕; se̱ṅge̱l ṭhen jorok̕ : dak̕ jo̱ro̱k̕; iń do̱ baṅ : do calak̕me; dak̕ lo : se̱ṅge̱lte lo̱ ar emanteak̕.
Boḍiṅ baṅko bujhạu tiok̕ daṛeaekanre uni do̱ ạḍie bhabnaena. Unrege uniye nạbileťa; judi Ho̱ṛ ho̱po̱nkoak̕ sạri Santali (standard Santali) baṅe nạthi oṭokak̕kana, to̱be̱khan, uni do̱ Cando hõ̱ bae ikạyea. Dạkhnạhi Santalko o̱ko̱eak̕ Santali do̱ bagaṛge, miť din hilok̕ noko do̱ nãhãk̕, ona bagaṛ Santali goṭa ṭạṇḍi chạplạu reak̕ko kurumuṭuia. Ona karo̱n kangea je uni do̱ ac̕ak̕ sanam lekan Santali puthiko do̱ oka lekabon ro̱ṛ, onkage o̱lkateye chapa so̱do̱r oṭokada. Inạkate pea Santali Beako̱ro̱n (Materials for A Santali Grammar) puthie chapa so̱do̱r oṭokada. Ninak̕te hõ̱ Boḍiṅ saheb do̱ bae tirpitlena. Unie hudisana; ũhũk̕ dhora baṅ dhora, noko sạri Santal do̱ nãhãk̕, oka baṅ oka hilok̕ co̱, khạṭigeko e̱ṛe̱ ocok̕a. Onate uni do̱ muc̕ lekae khaṭaoente jugero jug hạbic̕ rạkhi jogaok̕ lekan Santali Sabad Murại (A Santal Dictionary) puthie sapṛaokeda ar ona do̱ ako disom Norway (Oslo) kho̱ngeye chapa so̱do̱rkada. Kathae; noa Sabad Murại sapṛaore Boḍiṅ saheb do̱ 22 bo̱cho̱r din lagaoade tahẽ̱kana. Ạḍi khạṭi utạr katha kana je Boḍiṅ saheb do̱ un o̱kte̱ Ho̱ṛ ho̱po̱nko, okako sabadko laṛcaṛeťkan tahẽ̱, onako do̱ miť miťteye to̱l do̱ho̱, o̱l samṭao oṭokada. No̱ṇḍe̱ so̱geak̕ do̱ niạge je mimiť sabadko do̱ Beako̱ro̱n reak̕ niạm lekate ce̱ťko metak̕a, ar ona sabad reak̕ laṛcaṛ oka leka kana, ona do̱ Iṅgrạji ar Santaliteye o̱l oṭokada. Baḍaekak̕ mabon je Boḍiṅ sahebak̕ sãohe̱ťkore, dho̱ro̱m reak̕ kathako do̱ pusri in maraṅ hõ̱ bạnuk̕a.
02 No̱be̱mbo̱r do̱ Boḍiṅ Sahebak̕ Jo̱no̱m Mãhã. Nagamre nuige onkan miť ho̱ṛ, o̱ko̱e do̱ Santali lạgiťe janamen, jive̱ťen are Boṅga talaen. Boḍiṅ do̱ Santali lạgiť Boṅga lekan ho̱ṛ! Boḍiṅe danaṅen 81 serma tap̕ calaoena. Me̱nkhan, Boḍiṅ Saheb do̱ Santali pạrsi lạgiť ce̱ťe ceka oṭoakať, baḍae lạgiť do̱ o̱ko̱e ṭhen hõ̱ phursạt do̱ bạnuk̕a. Judi baḍae tahe̱nkhan, Santali pạrsi reak̕ unạk̕ bạṛic̕ do̱sa do̱ o̱ho̱ hoelena. Onatege celec̕ miť dukhạli gaenaha do̱e relaleťa :-
(Rạṛ - Ho̱mo̱r)
Pạrsi Baba họ lilạmok̕kan, Boḍiṅ Baba!
Pạrsi Baba họ mo̱ho̱r meṭaok̕kan.
Namge co̱ Boḍiṅ Baba,
Dho̱ro̱m-dho̱ro̱mem bicạrkatale.
Nalo manewape rag manewa,
Nalo manewape ho̱mo̱r manewa.
Nińge co̱ Boḍiṅ Baba,
Dho̱ro̱m-dho̱ro̱miń bicạrkatape.
Kathae; manwa do̱ calak̕ lạgiťgebon hijuk̕kana. Dhạrtire niạge sạri je jo̱to̱ ho̱ṛge calak̕tege hoyok̕tabona. Ar e̱nte o̱ko̱e sanam daṛeanbon metakokan, onko hõ̱ co̱ko dukạn lahaen do̱! 02 No̱be̱mbo̱r do̱ Boḍiṅ sahebak̕ Jo̱no̱m Mãhã! Uni do̱ noa dhuṛi dhạrtire 73 bo̱cho̱r hạbic̕e dãṛãleda, onare 44 bo̱cho̱r do̱ Santali lạgiťe jive̱ťena. Lại reak̕ do̱ niage je uni do̱ janamte̱ťge bidesreye janamlena, me̱nkhan, uni do̱ Ho̱ṛ ho̱po̱n kho̱n hõ̱ jạstiye Ho̱ṛlena. Bhabna reak̕ do̱ niạge je Boḍiṅ saheb oka lekae Ho̱ṛlen do̱ abo hõ̱ Ho̱ṛ hũiạkatere hõ̱ uniak̕ Ho̱ṛte̱ť do̱ baṅbon bujhạu daṛeak̕kana. Me̱nkhan, rạskạ reak̕ katha je hẽ̱ nase-nase, polok̕-polsoge sạhi, abo talare nit miť onkan ho̱ṛ menaea, o̱ko̱e do̱ Boḍiṅ saheb chiṇḍạue reak̕ ạḍi kurumuṭure menaea. Uni babo̱t lại labaṛ do̱ niạge je uni do̱ Boḍiṅ sahebak̕ pạrsi ạri do̱ gitic̕-duṛup̕ ar jãhãtegey calak̕ jaogeye ho̱bo̱r baṛaea. Onkan mano̱tạnic̕ak̕ dulạṛ ńutum do̱ hoyok̕kana Man Rạghunath Hãsdak̕, Pako̱ṛ (S. P.).
02 No̱be̱mbo̱r do̱ ạḍi jagakore Boḍiṅ Mãhãbon manao baṛaea. Onkan dupṛup̕kore Boḍiṅ Babae kạmi oṭoakať, ạḍi lekan baḍaejo̱ṅteak̕ko hõ̱bon ce̱pe̱c̕-re̱pe̱c̕ hạṭińjo̱ṅa. Me̱nkhan, niạ do̱ ro̱ṛkak̕tege hoyok̕kana je judi nasenak̕ hõ̱ Boḍiṅ saheb Santali reak̕ oka majte̱ťe lạiakať, ona judibon suṭik ńamkeda, e̱ṇḍe̱khantege Boḍiṅ Mãhã manao reak̕ jo̱ste̱ť do̱ khạṭige purạuk̕tabona.
Boḍiṅ saheb nit abo talare bạnuia. Me̱nkhan, uni do̱ Santali reak̕ jo̱to̱ kho̱n daṛean bo̱m do̱ abo talareye do̱ho̱ oṭoakada. Noṅkan bo̱m je dusmạnko talare ona bo̱mbon ńũrhạlekhan do̱ sanamko go̱c̕ lo̱ho̱m utạrok̕a. Bhabna do̱ niạge je ạikhạ ona bo̱m beoharge tho̱ baṅ dhe̱jabonkana.
Boḍiṅ Janam Mãhã reak̕ noa o̱no̱l do̱ no̱ṇḍe̱gebon durumjak̕eťkana. As ar pạtiạu menak̕a je Boḍiṅak̕ Santali cetan banaḍaebon hạtṛạu ńamtaema. To̱be̱ khange Boḍiṅ sahebak̕ Janam Mãhã do̱ sarkok̕a-sạgunkok̕a!